Slovenskom aktuálne rezonuje téma trvalej zmeny času. Návrh európskej smernice dáva štátom na výber, ktorý časový režim si ponechajú a všetko nasvedčuje tomu, že Slovensko sa pravdepodobne od budúceho roku nastaví na „zimný čas“.
V prepočte to znamená, že slnko bude v lete zapadať o hodinu skôr, približne o ôsmej hodine večer a vychádzať bude už pred štvrtou hodinou ráno. Aký vplyv má zmena času na organizmus človeka, najmä jeho spánok, vysvetľuje odborník zo Spánkového laboratória.
Na zimný čas prejdeme už tento víkend, v nedeľu 28. októbra, kedy si o 03:00 hod. v noci posunieme hodiny na 02:00 hod. zimného času. Vstávať tak budeme oproti predošlému času o hodinu neskôr. Problém s posunom času sa môžu prejaviť najmä u citlivých ľudí. Zvyčajne je u týchto ľudí sprevádzaný migrénami, nervozitou, bolesťami žalúdka či poruchami spánku. Podľa odborníka na zdravý spánok MUDr. Jána Hronca zo Spánkového laboratória v Pneumo-Alergo Centre v Bratislave by si mali ľudia s poruchami spánku v týchto dňoch cielene a najmä postupne upravovať čas uloženia sa k spánku. „Možno využiť, že k zmene času dochádza vždy cez víkend. Nie je to vždy ľahké, najmä pre citlivých ľudí. Ale práve títo senzitívni ľudia lepšie tolerujú zmenu času postupne po niekoľkých minútach či desiatkach minút denne, ako o hodinu naraz,“ dodáva MUDr. Hronec. Pri dlhodobo pretrvávajúcej nespavosti či iných poruchách spánku je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.
Základom dobrého spánku je súbor viacerých faktorov. V prvom rade ide o vhodnosť prostredia. Vaša spálňa by mala byť dostatočne tmavá, s teplotou okolo 18 stupňov v lete aj v zime. Počas horúcich letných nocí sa vyhýbajte ventilátoru, ktorý podporuje nervozitu a počas dňa dbajte, aby ste mali na izbe pozatvárané okná a stiahnuté žalúzie. Tým predídete zbytočnému vyhrievaniu miestnosti. Pred spánkom dobre vyvetrajte, aby sa vzduch vyčistil. Počas zimných mesiacov izbu naopak neprekurujte, ale udržujte stálu teplotu ako aj v lete. Keďže spálňa je miesto vyhradené na spánok, odstráňte z nej všetky rušivé elementy ako televízor, počítač či blikajúce svetielka. Vhodná je aj investícia do kvalitného matracu a ortopedického vankúša, ktoré zvýšia váš komfort počas noci. Pri problémoch so spánkom treba dbať aj na zdravú životosprávu. Vylúčenie alkoholu, kofeínu, nikotínu a ťažkých mastných jedál pred spánkom by malo byť samozrejmosťou. Napriek podporovaniu pravidelnej fyzickej aktivity nie je vhodné krátko pred plánovaným spánkom ani intenzívne cvičenie či veľká fyzická záťaž. MUDr. Hronec uvádza: „Existuje mylná predstava, že pred spánkom sa treba na poslednú chvíľu vyčerpať a unaviť. Ak to preženieme, dosiahneme často opak – problémy so zaspaním.“ Tesne pred spánkom by sa už v posteli nemali riešiť závažné pracovné ani osobné problémy. Ak je to čo len trochu možné, mobilný telefón, či už pracovný alebo súkromný, by mal ostať pred dverami spálne. „Často pomáhajú pri zaspávaní príjemné spomienky alebo predstavy,“ dodáva odborník zo Spánkového laboratória v Pneumo-Alergo Centre v Bratislave.
Dĺžka spánku potrebná na dobrú regeneráciu organizmu je individuálna, zvyčajne je to šesť až osem hodín denne. Pri snahe o úpravu spánkového režimu však nespite dlhšie, než je nutné. Vo všeobecnosti platí, že akýkoľvek spánok dlhší ako 8 hodín je škodlivejší, ako spánok krátky. Vítané je aj poobedné zdriemnutie, ktoré naštartuje metabolizmus na zvyšok dňa. Ak máte možnosť poobede zdriemnuť si, využite ju. Opäť ale platí, že menej je viac. Nespite preto dlhšie ako dvadsať minút, aby ste nenabúrali svoj nočný spánok.
