Infekcie horných dýchacích ciest patria medzi najčastejšie ochorenia v detskom veku. Bežné dieťa v predškolskom veku môže ochorieť až niekoľkokrát do roka a práve v tomto období bývajú čakárne plné chorých detí.
Tieto nemoci sú veľmi časté najmä v kolektívnych zariadeniach, ktoré sú ideálnym prostredím na šírenie vírusových ochorení. Doma často preberú štafetu v chorobe ich rodičia.
Kedy treba navštíviť fyzioterapeuta?
S prejavmi onemocnenia dýchacích ciest hľadá rodič pomoc v prvom rade u pediatra. Ten na základe vyšetrenia určí, či ide o akútne ochorenie alebo odporučí dieťa k špecialistovi. Keďže je napríklad zahlienenie sprievodným javom aj pri alergiách či iných nemociach, zdravotný stav dieťaťa posudzuje aj imunológ, gastroenterológ, či alergológ. Častokrát však problém naďalej pretrváva. Medzi odborníkmi, ktoré dieťa vyšetria, by nemal chýbať ani fyziater či fyzioterapeut špecializujúci sa na diagnostiku pohybového aparátu a funkcií ľudského organizmu ako celku.
„Pri ochoreniach dýchacích ciest sa často zabúda na to, že dva zdanlivo nesúvisiace systémy – pohybový a dýchací, sa navzájom ovplyvňujú. Pohybová sústava má veľký vplyv na dýchanie a platí to aj opačne,“ hovorí Imelda Náglová, fyzioterapeut, špecializujúci sa na respiračnú fyzioterapiu v Poliklinike Falck Radlinského. Preto aj obyčajná infekcia horných dýchacích ciest môže pri častom opakovaní vyústiť do chronického ochorenia respiračného systému. Tento stav nezostáva bez následkov a môže vytvárať nežiadúce zmeny na pohybovom aparáte. Platí to však aj opačne - chybné držanie tela, skolióza, deformity alebo „len ploché nohy“ môžu byť podľa odborníčky príčinou chronickej nádchy, neustupujúceho kašľa, zhoršenia prejavov alergie alebo dychovej nedostatočnosti. V takýchto prípadoch sa ako súčasť liečby u špecialistu odporúča aj návšteva fyzioterapeuta, zameraného na respiračnú fyzioterapiu.
Čo je respiračná fyzioterapia?
Respiračná fyzioterapia sa zameriava na zlepšenie dýchania u pacientov s najrozličnejšími dýchacími problémami. Vychádza z poznania respiračnej (dýchacej) a posturálnej (polohovej) funkcie bránice. Napríklad dieťa, ktoré nemá respiračné ochorenie, môže mať nedostatočne spolupracujúci dýchací a svalový aparát. Vtedy je potrebné pátrať v anamnéze jeho psychomotorického vývoja do prvého roku života, kedy si dieťa s veľkou pravdepodobnosťou osvojilo nesprávne návyky pri držaní hlavy, lození, sedení, chodení, čím prirodzene došlo k vzniku náhradných pohybových stereotypov.
Samotnej respiračnej fyzioterapii predchádza vyšetrenie dieťaťa fyzioterapeutom.V rámci vyšetrenia sleduje činnosť svalov podieľajúcich sa na dýchaní, pohybové stereotypy, hlboký stabilizačný systém a diagnostiku podľa vývojovej kineziológie. Tá pomáha určiť poruchu jednotlivého svalového reťazca a začleniť ho do plánu fyzioterapie.
Respiračná fyzioterapia pozostáva z:
„Respiračná fyzioterapia je určená nielen pre deti so spomínanými príznakmi, ale pre každého s aktívnym prístupom ku svojmu zdraviu. Pravidelným cvičením pod dohľadom fyzioterapeuta sa dostavia výsledky aj u chronicky postihnutých pacientov,“ uzatvára fyzioterapeutka Imelda Náglová.
Respiračná fyzioterapia je vhodná pri liečbe prieduškovej astmy, zápale priedušiek, pneumónii, tuberkulóze, laryngitíde, opakovaných infekciách horných dýchacích ciest, alergickej nádche, atopickej dermatitíde, gastroezofageálnom refluxe, cystickej fibróze, poruchách imunity a pri iných ochoreniach dýchacích ciest a pľúc (chronická obštrukčná choroba pľúc - CHOCHP).
