Defibrilátor je prístroj, ktorý pomocou elektrického výboja obnovuje správnu srdcovú činnosť pri život ohrozujúcej poruche rytmu – komorovej fibrilácii alebo tiež komorovej tachykardii. S použitím defibrilátora sa šanca na prežitie zvyšuje až na 90 % v závislosti od rýchlosti použitia AED.
V minulosti sa používal aj pre obnovenie srdcovej činnosti pri úplnom zastavení srdca. Výskumy však ukázali, že úspešnosť použitia v takýchto prípadoch je veľmi nízka, preto sa defibrilátor pri úplnom zastavení srdca už nepoužíva.
Prvé výskumy týkajúce sa zavedenia defibrilátorov do zdravotníckej praxe siahajú do 20. rokov 20. storočia v USA. V roku 1956 bol zaznamenaný prvý úspešný prípad použitia externého defibrilátora cez povrch kože. Predtým sa defibrilácia vykonávala priamo na srdci pri otvorenom hrudníku alebo pomocou špeciálnej elektródy, ktorá sa dávala do pažeráku. V roku 1966 bol prenosný defibrilátor po prvýkrát použitý v prednemocničných podmienkach.
V 90. rokoch 20. storočia začali používať prvé prenosné modely automatických defibrilátorov posádky polície, hasiči a predstavitelia dobrovoľníckych organizácii ako napr. Červený Kríž po celom svete. Od roku 2000 mohli lekári v USA, Kanade, ale aj v niektorých európskych krajinách „predpísať“ pacientovi AED do domáceho prostredia v prípade, že sa u neho predpokladalo zvýšené riziko výskytu komorovej fibrilácie.
V súčasnej dobe tvorí AED neodmysliteľnú súčasť urgentnej medicíny a postupne sa udomácňuje aj sieť defibrilátorov pre širokú verejnosť. Defibrilátory sú súčasťou každej profesionálnej záchranárskej výbavy. Prenosné AED určené pre laikov sa každoročne vyrábajú v desiatkach tisícoch kusov a následne sa exportujú do sveta, aby slúžili ľuďom pri život ohrozujúcich stavoch.
Analýza dát vo Falck Záchranná preukázala, že s použitím AED počas resuscitácie v teréne sa zvyšuje aj počet úspešných resuscitácií a prežitia pacientov v porovnaní s manuálne vedenou resuscitáciou. Pri defibrilovateľnom rytme vzrástol počet navrátenia obehu z pôvodných 50 % na 66,7 %.
Zelené nálepky s nápisom AED a symbolom srdca s bleskom sa čoraz častejšie vyskytujú v našom okolí - v nákupných centrách, športových areáloch, na železničných staniciach, letiskách, benzínových pumpách, horských chatách alebo hoteloch. Prítomnosť takejto nálepky označuje miesto, v ktorom je automatický defibrilátor umiestnený a mali by sa tam nachádzať aj ľudia, ktorí vedia tento prístroj použiť a poskytnúť prvú pomoc pred príchodom záchrannej zdravotnej služby. Verejne prístupné AED sú umiestnené aj v niektorých obciach na Slovensku, obvykle v blízkosti námestí a na frekventovaných uliciach. Na manipuláciu s nimi bývajú zaškolení príslušníci policajného zboru a mestskej polície, hasiči, no v núdzovej situácii ho môže použiť aj nezaškolený človek a to s pomocou hlasového navádzania AED a za asistencie dispečera z Krajského operačného strediska.
Jednou z najčastejších príčin zastavenia obehu je komorová fibrilácia, t. j. stav, kedy sa srdcový sval dostáva do stavu kŕču, a srdcová činnosť nie je dostatočná na to, aby prekrvila mozog, pľúca a iné dôležité orgány. Takýto stav je rovnako nebezpečný ako úplne zastavenie obehu, ale na rozdiel od neho môže byť srdcová činnosť úspešne obnovená pomocou podania elektrického výboja z defibrilátora. Bez funkčného obehu klesá šanca na prežitie a zotavenia sa bez ťažkých následkov približne o 10 % za každú ušlú minútu, preto je umelá podpora obehu pre pacienta mimoriadne dôležitá. Pred príchodom záchrannej zdravotnej služby by mali prítomní či príbuzní vykonávať kompresie hrudníka, aby aspoň čiastočne nahradili funkciu srdca a zabezpečili tak prekrvenie mozgu. Následné použitie AED niekoľkonásobne zvyšuje šancu na prežitie, pretože môže pomôcť obnoviť správnu srdcovú činnosť pri fibrilácii komôr ešte pred príchodom záchranárov so špeciálnou technikou.
AED prístroj dokáže pomocou špecializovaných algoritmov zhodnotiť srdcový rytmus človeka a odporučiť podanie výboja, avšak iba v tom prípade, ak ide o život ohrozujúcu poruchu rytmu. Samotný výboj sa podáva manuálnym stlačením tlačidla na prednej strane prístroja. Pre viacerých ľudí predstavuje najťažšiu úlohu práve stlačenie tlačidla, avšak šanca nesprávneho zhodnotenia rytmu prístrojom a následné podanie výboja je podľa praxe takmer nulová. Rovnako minimálna je aj šanca poranenia záchrancu pri podaní výboja, a to aj vtedy, ak je v bezprostrednom fyzickom kontakte s pacientom.
Vo viacerých krajinách Európy, ale aj sveta, je školenie prvej pomoci a tiež použitie AED povinné nielen pre absolventov kurzov v autoškole, ale aj pre stredoškolákov a vysokoškolákov. Každý rok si čoraz väčší počet firiem ako súčasť vzdelávania svojich zamestnancov objednáva certifikované kurzy prvej pomoci, čím robia svoje pracovné prostredie bezpečnejším. Sieť AED sa na Slovensku každoročne rozrastá o desiatky prístrojov, v Európe ich počet siaha až na niekoľko desiatok tisíc kusov. A každý deň okolo nás sa prechádzajú ľudia, ktorým život navrátila včasná pomoc a malý prístroj - AED.