Syndróm vyhorenia, nazývaný aj „burn-out“, pravdepodobne pozná väčšina z nás ako pojem týkajúci sa pracovnej oblasti. Je to syndróm telesného, psychického a emočného vyčerpania u človeka.
Hovorí sa o ňom vtedy, ak človek nedokáže vykonávať svoju prácu s radosťou, mnoho vecí súvisiacich s prácou prežíva stresujúco, neverí si, zaznamenáva prudký pokles produktivity 
práce, cíti sa nedocenený, unavený, vyčerpaný a na pokraji svojich síl. O syndróme vyhorenia však môžeme hovoriť aj v rámci partnerských vzťahov.
Syndrómom vyhorenia vo vzťahu môže trpieť jeden z partnerov, ale i obaja, ak sa cítia vo vzťahu psychicky a emocionálne nenaplnení. Pociťujú sklamanie z partnerského spolužitia, rozčarovanie z pohľadu do minulosti a beznádej pri pohľade do budúcnosti. Vyhorení partneri sa cítia citovo vyprahnutí, vzťah ich nenapĺňa radosťou, prestáva byť pre nich zmysluplný," hovorí psychologička z Mgr. Beatrice Tkáčová. Necítia sa byť navzájom milovaní. Sú vzťahovo unavení, cítia monotónnosť, doslova vedľa seba iba prežívajú. Stereotyp, rutina, nuda. Strácajú tak nádej, čo sa môže negatívne odzrkadliť aj na ich zdraví.
Jednou z príčin vyhorenia vo vzťahu, alebo tzv. vzťahového vyhorenia je, ak prvotná vášeň, zamilovanosť a nadšenie zo spolužitia pomaličky vyprchá. Vtedy nie všetci dokážu preladiť do všedného každodenného spolužitia. Vzťah sa dostáva do svojich prirodzených koľají a ak v tej fáze partneri zabudnú na rozvíjanie spoločných aktivít a každý hľadí iba na seba, ocitajú s na začiatku cesty zvanej vyhorenie.
Stáva sa, že ak partneri dovŕšia spoločné ciele, ktoré si stanovia, premkne ich pocit prázdnoty. Ak mali partneri napríklad za cieľ kúpiť si byt, auto, alebo postaviť si dom, vycestovať na drahú dovolenku a všetko v živote podriadili iba tomu, naplnením tohto cieľa prichádza prázdnota. Zrazu nevedia, čo s voľným časom, nevedia ako sa k sebe správať, lebo túto úroveň vzťahu zanedbali. Nevidia ďalší spoločný cieľ, a preto sa ich vzájomné vzťahy rýchlo ochladzujú.
Ak zmyslom života partnerov bola iba výchova detí a naplnenie rodičovskej role, taktiež im hrozí riziko vyhorenia. V takomto rodinnom usporiadaní partneri zabúdajú na rozvíjanie partnerskej roviny vzťahu. Zabúdajú sa plnohodnotne venovať sebe a svojim záujmom. Na nič iné, okrem svojich detí, nemajú čas. V momente, kedy sa deti osamostatnia, opúšťajú rodičovský dom a partneri zostávajú sami, nastáva problém. Partneri – rodičia nevedia žiť bez detí, nevedia pokračovať vo vzťahu, nedokážu povedať, čo ich okrem detí ešte spája. Pociťujú smútok a stratu, prázdno, tzv. „syndróm prázdneho hniezda“.
Pokiaľ syndróm vyhorenia partneri ignorujú, respektíve si ho vo vzťahu ani neuvedomia, môže im spôsobiť obrovské psychické, aj fyzické problémy. Neriešenie tohto problému môže každému z nich priniesť úzkosti, depresiu, negativizmus, skľúčenosť, únavu, izolovanosť, no v horšom prípade i samovražedné sklony.
Psychológovia radia 10 základných pravidiel, ktoré pomáhajú vyvarovať sa vzťahovému vyhoreniu.
Napriek tomu, že syndróm vyhorenia je podľa určitej skupiny odborníkov psychiatrickej a psychologickej obce diagnóza vyplývajúca zo zamestnania, jej dôsledky majú výrazný dopad na medziľudské vzťahy a na fungovanie rodiny človeka trpiaceho týmto syndrómom.
Vyčerpanie, pocit neustálej únavy, negatívne emócie a pesimistická nálada, problém sústrediť sa na čokoľvek iné, ako pracovné problémy, zábudlivosť, neschopnosť rozhodovať sa a riešiť problémy, znížená komunikácia s členmi rodiny až neschopnosť komunikovať, brániť sa argumentami, narastajúce konflikty s okolím, nezdravý spôsob života, nadužívanie návykových látok (káva, cigarety, alkohol, lieky a pod.), nezdravé stravovanie, nedostatok spánku, pracovná posadnutosť – riešenie pracovných problémov počas času stráveného s rodinou, pokles spokojnosti a prežívania subjektívneho šťastia sú všetko príčiny narušených rodinných vzťahov a celkového fungovania rodiny.
Najdôležitejší fakt je, aby si človek uvedomil, že má jeden zo znakov vyhorenia a začal proti symptómom bojovať. Stačí vykonávať jednoduché činnosti, pri ktorých príde človek na iné myšlienky, pestovať koníčky - ako napríklad počúvanie hudby, čítanie kníh, prechádzky, alebo návštevy s priateľmi a rodinou. Ide o to vedieť si nastaviť tzv. kľudnú mentálnu mapu – snažiť sa pre seba robiť čo najviac vecí, ktoré nám prinášajú pozitívnu podporu.
Nemenej dôležité je dávať si pozor na svoj zdravotný stav – dodržiavať pitný režim, zdravé stravovanie, dostatok spánku. Pestovanie dobrých medziľudských vzťahov, venovať sa rodine, priateľom, prechádzky, výlety do prírody, plánovanie času s rodinou a prípadne s priateľmi, plánovanie dovoleniek. Dôležité je aspoň raz do roka stráviť dovolenku trvajúcu minimálne 14 dní v kuse, ideálne na regeneráciu je raz ročne absolvovať trojtýždňovú dovolenku. Dôležité je zlepšenie komunikačných zručností, v rámci toho zvládnuť komunikačnú schopnosť odmietania (vedieť povedať nie, stanoviť si svoje hranice), podania konštruktívnej kritiky a prijatia nekonštruktívnej kritiky. Veľmi prospešný je nácvik relaxačných techník.
