Prichádza obdobie Vianočných sviatkov, chvíľ plných radosti, teplých objatí, vrúcnych rozhovorov s našimi blízkymi a tiež túžobných očakávaní, ktoré vyvrcholia s príchodom štedrej večere a rozbaľovaním darčekov.
Nie však pre každého. Vianočné sviatky môžu byť kritickým obdobím pre ľudí, ktorí trpia duševnými poruchami vrátane depresívnych nálad. Dôležité je, aby sme jej príznaky odhalili včas a dokázali proti nim bojovať.
Zimné obdobie je sprevádzané krátkymi dňami, menšou dĺžkou denného svetla, ľudia trávia omnoho viac času zavretí doma. Ak navyše žijú sami, pocit osamelosti môže byť v týchto dňoch intenzívnejší. Pretrhnuté kontakty s blízkymi, nezáujem zo strany rodiny alebo aj vynútená samota sú živnou pôdou pre negatívne myšlienky. K depresívnym stavom prispieva napríklad aj zvýšená chorobnosť spôsobená chladným zimným počasím. „Depresia, čiže depresívna porucha, patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce duševné poruchy. Vyskytuje sa dva krát častejšie u žien ako u mužov a môže sa objaviť v ktoromkoľvek životnom období. K jej vzniku však najčastejšie dochádza vo veku 25 - 44 rokov. U 50 - 80 % pacientov sa počas života depresívna epizóda zopakuje. Najvyšší počet ľudí trpiacich depresiou je vo vekovej skupine 40 - 55 rokov, no jej prítomnosť je pomerne vysoká aj v staršom veku,“ hovorí psychiatrička MUDr. Zuzana Hapalová z Polikliniky Radlinského v Bratislave. Celkovo sa zdá, že výskyt depresie v populácii sa oproti minulosti zvyšuje a začiatok presúva do mladšieho veku.
Depresia sa odlišuje od bežného smútku svojou intenzitou, trvaním a vplyvom na fungovanie človeka. Hlavným príznakom, na základe ktorého dokážeme spozorovať, že osoba trpí týmto ochorením, je neprimeraná depresívna nálada, ktorá trvá najmenej dva týždne. Môže sa u človeka prejavovať ako smútok, ale napríklad aj ako pocit prázdnoty, úzkosti alebo podráždenosti či citovej otupenosti. Charakterizuje ju strata záujmu alebo potešenia a pokles energie aj neschopnosť prežívať pozitívne emócie. Okrem toho môžeme pri depresii spozorovať skupinu ďalších príznakov akými sú strata sebavedomia, výčitky, pocity beznádeje, myšlienky na smrť či samovraždu, poruchy sústredenia, poruchy spánku, zmena chuti do jedla (zvýšenie, ale aj zníženie) sprevádzaná zmenami telesnej hmotnosti, zmeny psychomotorickej aktivity so spomalením, útlmom či nepokojom a zvýšená únava. „Niekedy sú v popredí pacientových ťažkostí telesné príznaky ako bolesti, búšenie srdca, tráviace poruchy, tlaky na hrudníku, suchosť v ústach a podobne, pričom depresívna nálada nemusí byť zjavná - vtedy hovoríme o tzv. larvovanej depresii,“ vysvetľuje MUDr. Zuzana Hapalová. Takíto pacienti skôr vyhľadajú pomoc somatického lekára ako psychiatra či psychológa.
Preventívne opatrenia pri predchádzaní depresii zahŕňajú všeobecné zásady zdravého životného štýlu ako aj elimináciu rizikových faktorov depresie. Je známe, že stres hrá významnú rolu ako spúšťací, ale aj udržiavací faktor depresívnych príznakov. Je preto dobré upraviť svoje činnosti a denné aktivity tak, aby sme mu predchádzali. Dôležitý je dostatok telesnej aktivity, striedanie práce s odpočinkom (aktívnym aj pasívnym), pravidelnosť a rytmus v denných činnostiach. „Treba dodržiavať spánkovú hygienu vrátane pravidelného ranného vstávania, racionálne stravovanie, vyhýbať sa alkoholu a návykovým látkam, o ktorých je známe, že depresiu spôsobujú a jej priebeh zhoršujú. V neposlednom rade je dôležité pestovať a udržiavať láskyplné vzťahy v rodine a priateľstvá, venovať sa činnostiam, ktoré prinášajú potešenie, nájsť si čas na koníčky a záľuby,“ dodáva psychiatrička z Polikliniky Radlinského v Bratislave.
Vo všeobecnosti platí, že návštevu lekára netreba odkladať. Pokiaľ sa u jedinca vyskytnú vyššie uvedené príznaky, ktoré pretrvávajú viac ako dva týždne, je nevyhnutné vyhľadať odborníka. V súčasnosti je depresia vo väčšine prípadov dobre ovplyvniteľná a liečiteľná, ak je terapia zahájená správne a včas.
